Online tlmočník pre inštitúcie

Online tlmočník umožňuje inštitúciám komunikovať s nepočujúcimi klientmi prostredníctvom tlmočenia na diaľku, napríklad na pobočke alebo na infolinke.

Na pobočke

Pracovník pri osobnom kontakte s nepočujúcim zákazníkom spojí tlmočníka na diaľku a komunikácia prebieha s jeho pomocou.

Na infolinke

Online tlmočník sprostredkuje komunikáciu nepočujúceho zákazníka so zákazníckou linkou inštitúcie.

Prečo je služba potrebná

Písaná slovenčina nie je pre každého nepočujúceho rovnako prístupná ako slovenský posunkový jazyk, ktorý je samostatným jazykom. E- mail, kontatný formulár alebo chat preto nemusia zabezpečiť zrozumiteľnú komunikáciu pre každého.

Výhody spolupráce

Spolupráca uľahčuje komunikáciu nepočujúcich zákazníkov so zamestnancami inštitúcie a podporuje prístupnosť jej služieb.

Naši partneri

Inštitúcie, ktoré už Online tlmočníka využivajú a stručné príklady spolupráce.

Právo nepočujúcich na komunikáciu v posunkovom jazyku

Prečo nepočujúcim nestačí e-mail, kontaktný formulár alebo chat? 

Mnohé inštitúcie považujú e-mail, kontaktný formulár alebo online chat za dostatočné riešenie komunikácie s nepočujúcimi. Pre časť nepočujúcich však písomná komunikácia predstavuje jazykovú bariéru.  

Čítať ďalejZobraziť menej

Slovenský posunkový jazyk nie je posunkovaná slovenčina. Je to samostatný prirodzený jazyk s vlastnou gramatikou a slovnou zásobou.

Pre mnohých nepočujúcich je slovenský posunkový jazyk prvým alebo prirodzeným komunikačným jazykom. Písaná slovenčina je pre nich ďalším jazykom, ktorý sa musia naučiť.

Preto môžu mať niektorí nepočujúci problémy s porozumením zložitejším písaným textom. Neznamená to, že sú menej inteligentní. Ide o rozdiel medzi dvoma jazykmi a odlišnými podmienkami ich osvojovania.

Nie všetci nepočujúci majú rovnaké jazykové potreby. Mnohí používajú písanú slovenčinu bez problémov. Pre iných je však komunikácia v posunkovom jazyku podstatne prístupnejšia.

Pri komunikácii s bankou, poisťovňou, úradom či zdravotníckym zariadením je dôležité, aby klient informáciám správne porozumel a mohol sa okamžite opýtať na nejasnosti.

Samotná existencia e-mailu alebo chatu preto nemusí znamenať, že je služba prístupná aj používateľom posunkového jazyka.

Jedným z riešení je tlmočenie slovenského posunkového jazyka, ktoré umožňuje nepočujúcemu a počujúcemu človeku komunikovať v reálnom čase.

Čo hovorí legislatíva?

Právo nepočujúcich na používanie posunkového jazyka a rovnaký prístup k informáciám vychádza zo slovenských zákonov aj medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

1. Zákon o posunkovej reči nepočujúcich osôb

Zákon č. 149/1995 Z. z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb uznáva slovenský posunkový jazyk ako prirodzený jazyk komunity nepočujúcich s vlastnou gramatikou.

Podľa § 4 majú nepočujúce osoby právo používať slovenský posunkový jazyk, vzdelávať sa v ňom a získavať zákonom vymedzené informácie.

§ 5 upravuje právo nepočujúcich na tlmočníka posunkovej reči pri riešení základných životných problémov v kontakte so štátnymi orgánmi, orgánmi samosprávy a ďalšími právnickými a fyzickými osobami.

Zákon tak potvrdzuje, že posunkový jazyk je plnohodnotným jazykom a jeho používanie je právom nepočujúcich osôb.

Úplné znenie zákona č. 149/1995 Z. z.

2. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Pre komunikáciu nepočujúcich sú dôležité najmä tieto ustanovenia:

  • Článok 2 – Vymedzenie pojmov: Medzi jazyky výslovne zahŕňa aj posunkové jazyky.
  • Článok 9 – Prístupnosť: Venuje sa odstraňovaniu bariér v prístupe k informáciám, komunikácii a službám. Počíta aj s využívaním profesionálnych tlmočníkov posunkového jazyka.
  • Článok 21 – Sloboda prejavu a prístup k informáciám: Zaväzuje štáty prijímať opatrenia na podporu používania posunkových jazykov, umožňovať ich využívanie pri oficiálnej komunikácii a podporovať prístupné poskytovanie informácií a služieb.

Dohovor zdôrazňuje, že prístupnosť neznamená iba bezbariérový vstup do budovy. Zahŕňa aj možnosť komunikovať a získavať informácie zrozumiteľným spôsobom.

Úplné znenie Dohovoru OSN v slovenčine (PDF)

3. Antidiskriminačný zákon

Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou, známy ako antidiskriminačný zákon, zakazuje diskrimináciu okrem iného aj z dôvodu zdravotného postihnutia.

Zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje aj v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a poskytovania tovarov a služieb.

Zákon pozná aj nepriamu diskrimináciu. Tá môže vzniknúť vtedy, keď zdanlivo rovnaké pravidlo alebo postup znevýhodňuje určitú skupinu ľudí bez objektívneho a primeraného odôvodnenia.

Pri posudzovaní prístupnosti komunikácie je preto dôležité zohľadňovať aj potreby ľudí, pre ktorých je písaná slovenčina jazykovou bariérou.

Nie každé neposkytnutie tlmočenia automaticky predstavuje diskrimináciu. Záleží na konkrétnych okolnostiach a príslušných právnych povinnostiach.

Úplné znenie antidiskriminačného zákona

4. Európska smernica o prístupnosti výrobkov a služieb

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882, známa aj ako European Accessibility Act (EAA), stanovuje spoločné požiadavky na prístupnosť vybraných výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím.

Vzťahuje sa napríklad na:

  • bankové služby pre spotrebiteľov,
  • elektronické komunikačné služby,
  • internetové obchody,
  • vybrané služby osobnej dopravy,
  • niektoré samoobslužné zariadenia, napríklad bankomaty a platobné terminály.

Cieľom smernice je, aby ľudia so zdravotným postihnutím mohli využívať tieto výrobky a služby prístupným spôsobom.

Na Slovensku bola smernica premietnutá najmä do zákona č. 351/2022 Z. z. o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím.

Požiadavky sa začali uplatňovať od 28. júna 2025, pričom zákon stanovuje aj výnimky a prechodné obdobia.

Pre nepočujúcich je dôležitá najmä prístupnosť informácií a komunikácie. Pri elektronických komunikačných službách sa zohľadňujú aj potreby používateľov, ktorí nemôžu využívať hlasovú komunikáciu bežným spôsobom.

Samotný e-mail alebo online chat nemusí byť dostatočným riešením pre každého nepočujúceho zákazníka.

Smernica však neukladá všetkým inštitúciám všeobecnú povinnosť zabezpečiť tlmočenie posunkového jazyka. Konkrétne požiadavky závisia od druhu služby a príslušných právnych predpisov.

Online tlmočník predstavuje jedno z praktických riešení, ako môžu inštitúcie zlepšiť prístupnosť komunikácie s nepočujúcimi zákazníkmi.

Úplné znenie smernice EÚ 2019/882 v slovenčine

Zákon č. 351/2022 Z. z. – Slov-Lex

Prístupná komunikácia v praxi

Pre inštitúcie je dôležité nielen poskytovať informácie, ale aj umožniť zákazníkom skutočne im porozumieť.

Online tlmočník pomáha pri komunikácii medzi nepočujúcimi a zamestnancami inštitúcií prostredníctvom tlmočenia slovenského posunkového jazyka na diaľku.

Službu možno využívať napríklad na pobočkách alebo pri komunikácii so zákazníckymi infolinkami.

Vďaka tomu môže nepočujúci zákazník komunikovať vo svojom jazyku a zamestnanec inštitúcie môže svoju prácu vykonávať bez znalosti posunkového jazyka.

Prístupná komunikácia znamená, že si obe strany skutočne rozumejú.

Nepočujúci na Slovensku

Koľko ľudí so sluchovým postihnutím žije na Slovensku? 

Na Slovensku žije podľa dostupných odhadov približne 250 000 ľudí so sluchovým postihnutím.  

Čítať ďalejZobraziť menej

Nie všetci ľudia so sluchovým postihnutím však používajú posunkový jazyk. Ich komunikačné potreby sa výrazne líšia.

Niektorí komunikujú hovorenou slovenčinou a využívajú načúvacie prístroje alebo kochleárne implantáty. Iní používajú predovšetkým slovenský posunkový jazyk.

Koľko ľudí používa slovenský posunkový jazyk?

Presný počet používateľov slovenského posunkového jazyka nie je známy.

Podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 uviedlo slovenský posunkový jazyk ako svoj materinský jazyk 1 835 obyvateľov. Tento údaj však nepredstavuje celkový počet jeho používateľov.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vo svojej správe za rok 2025 uvádza odhad približne 4 000 ľudí, ktorí používajú posunkový jazyk ako primárny spôsob komunikácie.

Existujú aj širšie odhady. Centrum bezbariérovej komunikácie pri svojich orientačných úvahách pracovalo s počtom približne 7 000 používateľov slovenského posunkového jazyka. Nejde však o oficiálnu štatistiku ani o počet potvrdený samostatným výskumom.

Rozdiely medzi údajmi súvisia aj s tým, koho do skupiny používateľov započítavame. Nie každý nepočujúci používa posunkový jazyk a nie každý jeho používateľ ho označil pri sčítaní za materinský jazyk.

Nepočujúci nie sú jednotná skupina

Je dôležité rozlišovať medzi sluchovým postihnutím a používaním posunkového jazyka.

Človek, ktorý stratí sluch v dospelosti, môže naďalej uprednostňovať hovorenú alebo písanú slovenčinu.

Naopak, pre človeka, ktorý je nepočujúci od narodenia a vyrastal v prostredí posunkového jazyka, môže byť slovenský posunkový jazyk jeho prirodzeným a najprístupnejším jazykom.

Tieto rozdiely sú dôležité aj pri poskytovaní služieb. Jedno komunikačné riešenie nemusí vyhovovať všetkým ľuďom so sluchovým postihnutím.

Prečo sú tieto čísla dôležité?

Používatelia slovenského posunkového jazyka predstavujú pomerne malú skupinu obyvateľstva. Pri každodennom živote však môžu narážať na výrazné komunikačné bariéry.

Mnohí zamestnanci úradov, bánk, nemocníc či ďalších inštitúcií slovenský posunkový jazyk neovládajú.

Pre nepočujúcich, ktorí ho používajú ako svoj hlavný jazyk, môže byť preto vybavovanie bežných záležitostí náročné.

Online tlmočník umožňuje prekonať túto bariéru prostredníctvom tlmočenia slovenského posunkového jazyka na diaľku.

Inštitúcie tak môžu sprístupniť komunikáciu nepočujúcim zákazníkom bez toho, aby ich zamestnanci museli ovládať posunkový jazyk.

Zdroje

Spolupráca a kontakt

Máte záujem o spoluprácu? Radi Vám predstavíme možnosti využitia služby vo vašej inštitúcii.

Kontakt